Veľká miestnosť na organizovanie konferencií bola plná napätia. Okolo stola sedeli najvyšší predstavitelia spoločnosti a akcionári, a čítali návrh zmien v spoločnosti. Predseda rady stál otočený chrbtom k ostatným a zachmúrene hľadel na otvorenú panorámu mesta. Nové plány sa mu vôbec nepáčili, ale chápal, že vývoj nezastaví. A tak v duchu počítal, koľko mu ešte ostáva do konca obdobia v najvyššej funkcii. Nie, rozhodol sa už dávno, že nebude pokračovať. Jeho doba skončila dávno a chcel odísť s čistým štítom.

Ekonomický riaditeľ Rott zdvihol hlavu a pozrel na predsedu. Plán, ktorý práve dočítal, bol šialený, ale ak sa podarí, spoločnosť sa dostane na úplný vrchol.

- Ambiciózne, - pozrel Rott na predsedu, ktorý sa otočil od okna, - ale ak nám to nevyjde, čakajú nás krušné časy a obrovské problémy.

- Viem, - odvetil predseda, - nie je to podľa mojich predstáv, ale vieš, ako sme na tom. Akcionári chcú výsledky, komisia nám šlape na krk, a nové projekty nemáme. A ak odhalia, kde sme investovali peniaze, budú čakať vysvetlenie. A to nemáme.

- Varoval som vás už pred rokom, predseda, - ozval sa obchodný riaditeľ Kohl, - nemali sme nič nové a staré projekty boli vyčerpané.

Predseda iba mlčky sklonil hlavu. Nemal Kohla v láske, ale vedel, že má pravdu. Peniaze sa roztiekli v rôznych aktivitách, bohémskych večierkoch a sponzorovaní kadejakých aktivít, spoločnosť sa ukazovala v pozitívnom svetle, a nikto ani netušil, že stúpajúca hodnota akcií je predzvesťou blížiaceho sa pádu.

Medzitým sa postavil najväčší akcionár Mercer - Predseda, pod tento paškvil sa nepodpíšem. Očakávam, že do mesiaca mi oznámite, akým spôsobom hodláte realizovať vyplatenie môjho podielu. Ak nie, vec odovzdám právnikom. A potom opustil miestnosť s hlasitým treskom dverí.

Porada bez Mercera trvala skoro tri hodiny. Na predsedovu úľavu všetci pochopili, že plán je poslednou záchranou ich investícií, a schválili jeho realizáciu. Potom sa bez zbytočných rečí rozišli.

 Keď vošiel do kancelárie personálnej riaditeľky, ostal ohúrený - mala skôr rozmery menšej telocvične, než kancelárie. Miestnosti dominoval konferenčný stôl, okolo ktorého bolo rozložených trinásť luxusných kresiel. Stenu za kreslom riaditeľky zakrýval rozmerný panel, na ktorom bežali rôzne správy zo sveta, burzy, a samozrejme aj niektoré prehľady televíznych staníc. Po pravej ruke riaditeľky bola celá stena presklená a ponúkala nádherný výhľad na panorámu mesta.

Keď sa riaditeľka postavila, všimol si, že je veľmi mladá. Odhadoval, že nemá viac ako tridsať rokov. Neskôr sa dozvedel, že má ešte o tri roky menej. Podala mu ruku a ukázala na jedno z kresiel, aby sa usadil.

- Vitajte, - takmer nepočul, čo vlastne povedala, tak ticho znel jej hlas - vaše referencie nás presvedčili, že ste vhodným kandidátom pre našu firmu. Prešla k presklenej stene a otočila sa, - pred uzatvorením zmluvy by sme však mali prejednať niektoré detaily vašej zmluvy. A posunula k nemu modrý fascikel, ktorý ležal na stole už vtedy, keď vošiel. Otvoril ho a dal sa do čítania.

- Sme ako jedna rodina, - pokračovala v monológu, kým čítal - a to znamená, že nielen o sebe vieme všetko pri nástupe, ale spoločne riešime všetky problémy. Očakávame od vás, že sa prispôsobíte našim zvyklostiam, a budete prínosom. Máte priateľku ?

Mlčky zavrtel hlavou, lebo to, čo čítal, ho zaskočilo. Plat, ktorý mu ponúkali, bol neuveriteľný. Na druhej strane, jediným voľným dňom bola nedeľa, a ešte aj vtedy si firma vyhradzovala právo na prípadné práce na projektoch, ak by to bolo nevyhnutné. Okrem platu by v prípade podpisu zmluvy dostal firemný byt, kompletné zariadenie, auto a miesto na krytom parkovisku. Samozrejmosťou bolo členstvo v športovom klube, ktorý firma sponzorovala. Keď položil fascikel opäť na stôl, riaditeľka sa otočila a zvedavo na neho pozrela.

- Vaša ponuka je fantastická. Kedy by som mal nastúpiť ? , - opýtal sa.

- Hneď, ako podpíšete zmluvu. Dnes si prezriete priestory kancelárie, zavedú vás do bytu a prevezmete auto. Ráno o siedmej býva vo firme porada, na tej musíte byť osobne, každý piatok o dvanástej preberáme dokončené časti projektov. Mimo týchto časov môžete pracovať v kancelárii, alebo doma - ako sa rozhodnete.

Ben vzal do ruky fascikel, otvoril poslednú stranu a bez váhania podpísal zmluvu.

Tak sme si zvykli na počítače, že si už ani neuvedomujeme, ako ovládajú náš život. Papier pomaly nahrádzajú najrôznejšie karty, databázy v počítačoch a dátových centrách, množstvo údajov sa pohybuje na internete. Málokto sa zamýšľa na ich ochranou a bezpečnosťou.

Ben je mladý absolvent školy, ktorý si privyrába v Londýne. Robí skladníka v hypermarkete. A popritom živí nádej, že raz sa dostane do firmy, ktorá pracuje v jeho odbore a naplní svoje sny. Po niekoľkých mesiacoch nájde inzerát, na ktorý dlho čakal. Renomovaná firma hľadá vedúceho oddelenia informatiky, a Ben sa prihlási na pohovor s vedúcim personálneho oddelenia. Vôbec v tej chvíli netuší, že začína obdobie svojho života, ktoré skončí na úteku s jediným cieľom - prežiť.

V roku 1989 sa zrútili komunistické režimy v Európe. Nikto vtedy netušil, čo všetko to prinesie. Pre slobodu boli ľudia schopní obetovať všetko a riskovať vlastné životy. Málokto si uvedomoval, že skutoční vládcovia neboli vidieť v televízii, alebo na námestiach počas mohutných demonštrácií na počesť rôznych sviatkov, ale potichu sedeli niekde v kancelárii, a mali plány na všetky možné situácie. A nielen to, vedeli predvídať nielen vývoj, ale disponovali aj dostatkom financií, aby dokázali prežiť a prispôsobiť sa. V mene svojho prežitia a budúceho úspechu sa neštítili ničoho.

Sieť dát je príbehom človeka, ktorý nechtiac vnikol do spoločnosti, z ktorej sa nedá odísť - živý. Hľadal prácu a objavil korupciu, pozadie mocenských záujmov, prepojenie politikov na podsvetie. Čo ho čaká na konci jeho cesty - zverejnenie mena v databáze nezvestných, alebo dokáže uniknúť pred pomstou tých, ktorým sloboda a zákon nehovoria nič, a všetko posudzujú len cez výšku ziskov a stav bankového konta ?